Čierny humor

Kohn smutný vošiel do kaviarne. Priatelia vyzvedajú, čo mu je.
- Zomrela mi žena.
Nastalo trápne ticho, potom sa neveriacky ozval Grün:
- To nie je pravda! Vravíš to len preto, aby sme ti závideli!

- Vladko, prečo si v čiernom?
- Ále, predvčerom nám zomrela babka.
- To je hlúposť! Včera som ju ešte videla!
- To sme ju len držali v okne, kým poštárka priniesla dôchodok...

Klopanie na nebeskú bránu… Svätý Peter zakričí:
- Čo je?
- Nie, čo je, ale kto je!
- Bože, zase učiteľka!

- Dnes prebieha operácia v pohode… V pacientovi sme nezabudli žiadne nástroje.
- Hm… a kde je sestrička?

Bedáka vdova naftového magnáta:
- Chudák manžel, až po smrti sa na neho usmialo šťastie.
- Ako to?
- Keď mu kopali hrob, narazili na ropu.

Zomiera vrcholový politik:
- Mojej staršej dcére odkazujem majetok vo Vysokých Tatrách. Mladšej dcére odkazujem akcie vo všetkých firmách. A môjmu synovi, ktorý stále tvrdil, že zdravie je dôležitejšie ako peniaze, odkazujem teplé fusakle a joggingovú súpravu.

Letuška vojde k cestujúcim a oznamuje:
- Vážení cestujúci, o chvíľu naše lietadlo pristane na zemi. Pripútajte sa prosím, lebo v opačnom prípade sa stane to, čo minule.
- A čo sa stalo minule? - vyzvedajú pasažieri.
- Tí, čo sa nepripútali, sa rozpleštili po stenách… a tí, čo sa pripútali, vyzerali ako živí…

Idú dvaja starčekovia po ceste a naraz okolo nich prejde na motorke bezhlavý muž... Idú ďalej a opäť okolo nich prejde na motorke bezhlavý chlap na motorke... Keď sa to opakuje už po piaty krát, ten jeden starček hovorí tomu druhému:
- Počúvaj, Jožo, nechceš si tú kosu dať na druhé plece?

Muž u veštice:
- Môžem ku vám prísť aj v piatok?
- Nie, v stredu vás zrazí auto.

Miestny opilec príde do krčmy s úmevom od ucha k uchu. Krčmár:
"Ty si dnes nejaký veselý. Čo sa stalo?"
Opilec:
"Tak to si vypočuj. Vieš, že bývam blízko trati, že? Tak keď som šiel včera večer domov, vidím, že na kolajniciach ležípriviazané mladé dievča, pripadalo mi to ako v nejakom filme. Rýchlo som k nej prišiel, prerezal povrazy a vzal ju k sebe domov. A aby som to zbytočne nepredlžoval - parádne som si užil. Súložili sme celú noc. Vyskúšali sme všetky izby v dome a všetky možné polohy."
Krčmár:
"To je fantastické, ty si mal teda šťastie. A bola pekná?"
Opilec:
"To neviem, hlavu som nenašiel."

Patológ:
"Máme radi otvorených ľudí, aj keď sa k nám správajú chladne."

Linka dôvery. Psychoterapeut sa už 15 minút trpezlivo zhovára s človekom na druhej strane, trpiacim strašnou depresiou.
"Hm, a mysleli ste už na samovraždu? Nie? Tak to by ste mali...."

Včera sme boli u Fera na oslave. Chvíľu panovala pochmúrna nálada, ale potom Fero dostal telegram, že mu zomrela svokra.

Nie je dobré učiť sa od detstva len jeden plavecký štýl. Napríklad jeden môj známy spadol do studne, vedel plávať len motýlika a umlátil sa o steny.

Nedaľeko Prahy spalo na cintorín malé športové lietadielko, záchranné čaty vytiahli zatiaľ cez 300 mŕtvych tiel.

V nemocnici:
"Sanitár, čo mi to sem vozíte?!! Minule sa to bránilo pri pitve!"

V knižnici:
- Prosím vás, kde máte nejaké knihy o samovražedných technikách?
- Tamto v regáli.
- A prečo je ten regál taký prázdny?
- To viete, akí sú ľudia, požičajú si a nevrátia...

Pesimista vidí tmu v tuneli,
optimista vidí svetlo na konci tunela,
realista vidí svetlá blížiaceho sa vlaku a
vlakvedúci vidí troch debilov na kolajniciach...

Pán nervózne otvorí dvere, lebo niekto zvoní. Vykukne a pozrie, skloní hlavu a tam... malá smrtka. Tá vraví:
- Prišla som si po Vášho papagája.
Pán sa na ňu pozrie, urobí grimasu a zabuchne dvere. O pol hodinu znovu niekto zvoní. Muž opäť nervózne otvorí. Pred dverami stojí malá smrtka a veľká smrtka. A malá smrtka hovorí:
- To je on.

Ide vozičkár cez železničný priechod a zrazu sa zavrú závory. Vozičkár zakričí:
- Rampár!!!
Nikto sa neozve. Vlak je od vozičkára 100m. Vozíčkar opäť kričí:
- Rampár!!!
Vlak je od vozičkára 75m. Vozičkár:
- Rampár!!!
Vlak je od vozíčkara 50m. Vozíčkar skričí:
- Rampár!!!
Vlak je od vozičkára 10m. Rampár vykukne a vraví:
- Čo je?
Vozičkár:
- Nič, kukaj na tú šupu!

Staršia dáma sa rozhodla pripraviť svoju poslednú vôľu a povedala svojmu duchovnému svoje dve posledné priania. Po prvé si priala byť spopolnená a po druhé si priala byť rozptýlená v obchodnom dome TESCO.
"V Tescu???", žasol duchovný, "A prečo v Tescu?"
"Budem mať aspoň istotu, že za mnou deti príjdu najmenej jedenkrát za týždeň."

Do cukrárne vojde chlap a pod pazuchou drží dve mŕtve detičky. Predavačka vystrašene hovorí:
- Ale toto je cukráreň!
- Dva venčeky a dve rakvičky!

Po ulici ide dôchodca a za ním dvaja Cigáni. Jeden z nich vytiahne nôž a hovorí:
- Poďme si zapichať!

Poľovník preliezol plot a pritom mu náhodne strelila puška a broky ho trafili rovno do vtáka. Zašiel teda za doktorom, aby mu to nejako spravil. Doktor sa snažil, ako vedel, a keď už prepúšťal poľovníka z ošetrenia, podával mu vizitku:
- Toto je vizitka môjho brata. Bolo by dobré, keby ste ho navštívili.
- On je tiež doktor? - pýta sa poľovník.
- Nie, on hrá na flautu. Ukáže vám, kam máte položiť prsty, aby ste si nemočili do očí.

Stoja dvaja pred horiacim domom. Jeden hovorí tomu druhému:
- Ja tu cítim karamel!
A ten druhý na to:
- Hm... to je možné, dedo mal cukrovku!