Na Slovensku trpí nadhmotnosťou a obezitou viac ako polovica dospelých

Na Slovensku trpí nadhmotnosťou a obezitou viac ako polovica dospelých


Choroby,
ktoré sú označované aj ako civilizačné, súvisia s trendom a
životosprávou dnešného človeka, ale nemožno povedať, že by ich príčinou
bol civilizačný pokrok. Naopak, sú to chronické, neprenosné ochorenia,
za ktoré si môže človek z veľkej miery sám. Zaraďuje sa medzi ne aj
obezita, ktorej výskyt v poslednom čase stúpa. O príčinách a jej
dôsledkoch v rozhovore pre TASR hovorí Katarína Babinská z
Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v
Bratislave.

Obezita je zaraďovaná medzi civilizačné
choroby. Kedy sa jej výskyt prehupol do takých rozmerov, aké sú v
súčasnosti? Trpeli obezitou aj naši predkovia?

Obezita existovala aj v minulosti, nie je to nový zdravotný problém. V
dnešnej dobe sa jej venuje väčšia pozornosť najmä preto, že výskyt
tohto ochorenia prudko stúpa a v súčasnosti postihuje veľký počet ľudí.
Kedysi bola obezita hlavne chorobou dospelého veku, dnes sa stáva
problémom už aj u detí. Ide o multifaktorovú chorobu – znamená to, že
na jej vzniku sa podieľajú viaceré činitele, ako genetické a endokrinné
faktory, najmä však zlá životospráva - nedostatok pohybu a nesprávne
stravovanie. V minulosti ľudia robili viac fyzických prác, zatiaľ čo v
dnešnom, technicky vyspelom svete vykonávame viac sedavých činností.
Vydávame menej energie pohybom, či už v rámci zamestnania, či trávenia
voľného času. Život nám uľahčujú počítače, perú za nás automatické
práčky, máme diaľkové ovládače, ktorými si ovládame elektrospotrebiče.
Na druhej strane pre dnešnú dobu je typický dostatok, azda až prebytok
potravín. V obchode je mnohokrát ťažké odolať, keď vidíme pred sebou
toľko lákavých pochúťok. Nakúpime viac, ako sme mali v úmysle a čo už
raz kúpime, to aj skonzumujeme. Nedostatok pohybu a prejedanie sa vedú
k ukladaniu tuku v tele a priberaniu.

Existujú odhady alebo výskumy, koľko ľudí v súčasnosti trpí obezitou?

Nadmernú hmotnosť má u nás približne 12 percent detí, toho 7 percent je
obéznych. Situácia na Slovensku zatiaľ nie je až taká nepriaznivá ako
inde vo svete. Napríklad v Taliansku alebo Španielsku je u detí viac
ako 30-percentný výskyt nadmernej hmotnosti. Je však rozumné snažiť sa
predísť tomu, aby sa aj Slovensko dostalo do podobných nepriaznivých
čísel. Podľa údajov z roku 2002 trpí na Slovensku nadhmotnosťou a
obezitou 60 percent dospelých mužov a žien. Nadhmotnosť prevláda u
mužov, obezita u žien. Čo sa týka európskych krajín, odhaduje sa, že
obezitou trpí 10 až 20 percent mužov a 10 až 25 percent žien. Počas
posledných desiatich rokov stúpol výskyt obezity o 10 až 40 percent vo
väčšine európskych krajín.

Aké sú základné príčiny obezity a čo to
vlastne obezita je? Môže sa na jej vzniku podieľať aj charakter
slovenskej stravy? Hovorí sa predsa, že niektoré národnosti sú zdravšie
práve pre zloženie a charakter každodennej stravy.

Hlavným faktorom, ktorý sa v dnešnej dobe podpisuje pod väčšinu
prípadov obezity, je nesprávna životospráva - nadmerná výživa a naopak
nedostatočná pohybová aktivita. Keď sa človek prejedá a nevydáva
prebytočnú energiu, začne sa v tele hromadiť tuk a pribúdajú kilogramy.
Je pravdou, že medzi naše typické slovenské pokrmy patria aj jedlá,
ktoré obsahujú veľa tuku a kalórií, napríklad zabíjačkové lahôdky.
Podobne vyprážané pokrmy, rôzne druhy vysoko tučných mäsových výrobkov,
koláče a sladkosti, v ktorých je často nielen veľa tuku, ale aj cukru.
Aj niektoré moderné pokrmy, ktoré k nám prenikli zo zahraničia, však
patria medzi vysokokalorické, napríklad pokrmy rýchleho občerstvenia.
Zdrojom veľkého množstva zbytočných kalórií sú sladené a alkoholické
nápoje.

V akej miere sa na vzniku obezity podieľa genetika? Obstoja v tomto prípade výhovorky na svojich rodičov?

Nezriedka sa hovorí, že obezita sa dedí. Keď sú
obézni starí rodičia aj rodičia, potom sa aj obezita u detí pripisuje
dedičnosti. Genetická predispozícia istotne zohráva úlohu, vznik
obezity však podmieňujú najmä nesprávne stravovacie návyky, ktoré sa
prenášajú z generácie na generáciu. Výhovorky na genetické danosti teda
nie vždy obstoja.

S výživou úzko súvisí ak zdravotný stav človeka. Aké zdravotné problémy vyplývajú zo zlého stravovania?

Problémy môže spôsobiť aj obyčajné prejedenie sa, po
ktorom sa cítime zle, trápia nás tráviace ťažkosti. Nevhodné zloženie
stravy môže zapríčiňovať pocit únavy, zhoršiť fyzickú alebo duševnú
výkonnosť. Nepríjemné dôsledky máva i zdanlivá maličkosť, akou je pitný
režim. Ak ho nedodržiavame, môžeme na to doplatiť bolesťou hlavy,
pocitom únavy alebo nesústredenosťou. Závažné sú však dôsledky dlhodobo
nesprávnej výživy. Vo významnej miere sa spolupodieľa na vzniku
srdcovocievnych chorôb, ktoré sú na Slovensku hlavnou príčinou
úmrtnosti, ako aj nádorových chorôb. Prispieva ku vzniku obezity,
vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Dôsledkom
nesprávnych stravovacích návykov môže byť aj rednutie kostí –
osteoporóza, či cukrovka.

Dali by sa zovšeobecniť nedostatky v stravovaní Slovákov?

Medzi hlavné nedostatky patrí vysoký príjem tukov,
najmä živočíšneho pôvodu. Naučili sme sa síce používať rastlinné tuky
na varenie a nahrádzať maslo rastlinnými nátierkovými tukmi, zabúdame
však na tuky, ktoré sa označujú ako skryté. Napríklad v smotane či
šľahačke nevidíme tuk, ktorý tam však je. Podobne v koláčoch a tukovom
pečive, vyprážaných jedlách, syroch, údeninách či suchých salámach,
ktoré sú nesmierne bohatým zdrojom tuku. Zvýšiť by sa mala nízka
konzumácia ovocia a zeleniny. Už dávno neplatí, že človek by mal zjesť
jeden kus ovocia či zeleniny denne. Dnes zásady správnej výživy
odporúčajú konzumovať ovocie alebo zeleninu v rámci každého denného
pokrmu. Neosvojili sme si zatiaľ ani správny návyk uprednostňovať
celozrnné obilniny, ktoré sú bohatšie na hodnotné živiny než biele
druhy. Pretrváva i nedostatočný príjem vápnika, naďalej sa konzumuje
málo mlieka a mliečnych výrobkov i iných potravín bohatých na vápnik
ako zelenina alebo strukoviny. Mnohí ľudia nedodržiavajú pravidelnosť v
stravovaní, častým nedostatkom je najmä vynechávanie raňajok. Pre
ľudské telo je pritom najvýhodnejšie, ak dostáva energiu a živiny v
pravidelných intervaloch. Vynechanie raňajok zvádza k nadmernej
konzumácii večer, čo môže podporiť vznik obezity. Zlozvykom je
maškrtenie pri sledovaní televízie, keď si pochutnávame najmä na
kalorických pochutinách ako solené arašidy, zemiakové lupienky či rôzne
crackery. V takejto podobe sa dostáva do organizmu veľa zbytočných
kalórií.

Ľudia s nadváhou alebo obezitou často
siahajú po rôznych diétach. Aké následky môžu mať na ľudskom organizme
diéty? Existuje vôbec diéta, ktorá je zdravá, prospešná a skutočne môže
mať pozitívny účinok?

Existuje, ale máloktorá z diét, ktoré sa nám
ponúkajú, je naozaj zdravá. Základnou zásadou správnej výživy je
stravovať sa pestro, jedávať všetky potraviny v rozumných množstvách.
Pestrá a vyvážená strava dodá organizmu všetky potrebné látky.
Akákoľvek diéta tým, že obmedzuje sortiment potravín, zvyšuje riziko
nedostatočného prívodu živín do organizmu. Čím je diéta prísnejšia,
napríklad populárna kapustová alebo ryžová diéta, ktoré obmedzujú
stravu iba na niekoľko potravín, tým je riziko vyššie. Taktiež ak sa
diéta dodržiava dlhodobo, dôsledky môžu byť závažnejšie. Hrozia poruchy
funkcie organizmu a vznik ochorení. Každý, kto sa rozhodne dodržiavať
diétu, mal by rátať s tým, že prináša aj určité riziká. Veľmi nápomocné
je získať o diéte čo najviac informácií, zistiť aké má priaznivé
stránky, ale i možné riziká, ktorým sa často dá vyhnúť – ak o nich
vieme. Nie vždy je jednoduché odlíšiť pre zdravie škodlivé diéty.
Dobrým poznávacím znamením je, ak diéta sľubuje niečo, čo už na prvý
pohľad nie je reálne. Napríklad ak ponúka za týždeň úbytok až 4 – 5
kilogramov, mala by pôsobiť nedôveryhodne. Taktiež diéty, ktoré sa
viažu na kúpu konkrétneho, často finančne náročného výrobku, mnohokrát
sledujú najmä komerčné záujmy a nie vždy vedú k želanému výsledku.
Pochybné sú i diéty, ktoré vychádzajú z bombastických "nových objavov",
ktoré sú zväčša iba vymyslené, a sú často v rozpore s všeobecne
platnými poznatkami o funkcii ľudského tela. Príkladom môže byť výživa
podľa krvných skupín.

Aké zdravotné problémy môže spôsobiť dlhodobé diétovanie?

Choroby podmienené nesprávnou výživou nevznikajú zo
dňa na deň, prejavia sa zväčša až po istom čase. Častým dôsledkom diét
je anémia – chudokrvnosť, slabosť a zhoršená výkonnosť, oslabená
obranyschopnosť organizmu a väčšia náchylnosť na choroby. Trpí aj krása
- zhoršuje sa kvalita vlasov, nechtov a pokožky, zvýšiť sa môže hladina
cholesterolu v krvi. U žien bývajú poruchy menštruačného cyklu.
Závažným dôsledkom je osteoporóza – rednutie kostí. Prísna diéta až
hladovanie môže zapríčiniť i smrť. Ak chce byť niekto štíhly alebo si
chce upevniť zdravie, diéty nie sú dobrou cestou. Ukazuje sa, že
najspoľahlivejším spôsobom, ako sa dopracovať či už k štíhlej postave,
alebo k lepšiemu zdravotnému stavu, je osvojenie si a dodržiavanie
zásad správnej výživy. Diéty sú zväčša iba dočasným riešením, navyše po
ich ukončení sa výživa zväčša vráti do neprávnych zabehaných koľají.

Čo obezita a psychická stránka človeka? Aké
psychické problémy sa môžu u týchto ľudí objavovať. Existujú nejaké
štúdie, výskumy, ktoré dokazujú napríklad zvýšený výskyt psychických
ochorení u obéznych ľudí?

Touto otázkou sa zaoberali aj seriózne vedecké
štúdie, ktoré potvrdili, že obezita prináša nielen zdravotné, ale aj
psychické a sociálne problémy. Mnohí obézni ľudia sa necítia vo svojom
tele, nie sú stotožnení so svojou nadmernou hmotnosťou, trápia ich
depresie a komplexy. Taktiež sa zistilo, že si ťažšie nájdu životných
partnerov. Majú problém nájsť si zamestnanie, väčšiu šancu vyhrať
konkurzy majú štíhli ľudia. Aj obézne deti sú horšie prijímané v
kolektíve, spolužiaci sa im vysmievajú a vylučujú z partie.

Odvrátenou tvárou nadmernej konzumácie sú choroby ako anorexia a bulímia. Kde vzniká problém pri týchto ochoreniach?

Anorexia a bulímia sú psychicky podmienené poruchy
príjmu potravy. Prvotná chyba, ktorá sa v organizme deje, je niekde na
úrovni centrálneho nervového systému. Pacienti, zväčša však pacientky,
ktoré trpia týmito chorobami, sa vnímajú ako obézne, aj keď sú štíhle a
krásne. V snahe schudnúť prísne obmedzujú príjem potravy, nezriedka
úplne hladujú. Ak sa aj najedia, následne si vyvolajú zvracanie, len
aby telo nedostávalo žiadne kalórie. Pri bulímii sa striedajú etapy
extrémneho obmedzovania v stravovaní s extrémnym prejedaním sa. Kľúčom
k liečbe oboch ochorení je psychoterapia, počas ktorej pacient musí
opätovne nadobudnúť správne vnímanie svojho tela a naučiť sa normálne
jedávať. Výskyt mentálnej anorexie v krajinách západnej Európy je
udávaný v rozmedzí od 0,2 % do 0,58 % v prípade mentálnej bulímie,
potom v rozmedzí od 1 do 10 % v populácii dospievajúcich dievčat a
mladých žien.

S akými najčastejšími mýtmi sa pri problematike správnej výživy stretávame?

Mýtom je napríklad tvrdenie, že rastlinné maslá sú
škodlivé. Toto bolo pravdou v minulosti, v dnešnej dobe sa už robia
kvalitné a zdravé rastlinné nátierkové tuky. Naďalej však platí, že
vyprážať na kocke rastlinného stuženého tuku nie je zdravé. Ďalší mýtus
je, že mlieko zahlieňuje. Nie je to pravda, zdravý človek dokáže bez
problémov stráviť mlieko či mliečne výrobky bez akýchkoľvek negatívnych
vplyvov na organizmus. Populárny je aj mýtus o špenáte. Hovorí sa, že
špenát nie je až taký bohatý na železo. Napriek tomu, že obsah železa v
špenáte nie je až taký vysoký, ako sa kedysi uvádzalo, špenát patrí
medzi potraviny bohaté na železo.

Je používanie bravčovej masti skutočne také nezdravé, ako sa niekedy prezentuje?

Bravčová masť obsahuje približne polovicu "zdravých"
tukových zložiek a približne polovicu tých menej vhodných – nasýtených
mastných kyselín. Nie je teda až taká nezdravá ako napríklad iné druhy
tukov. Napriek tomu by sa mala konzumovať s mierou. Ak niekto bude jesť
bravčovú masť na raňajky, večeru a aj obed si pripraví na bravčovej
masti, takéto množstvo je určite nadmerné a s najväčšou
pravdepodobnosťou sa prejavia jeho nežiaduce účinky. Kto sa snaží
celkovo uprednostňovať rastlinné tuky, môže si raz za čas dopriať
bravčovú masť bez výčitiek svedomia.