Vitamíny Záujem
dnešného človeka získať čo najviac poznatkov, ako si udržať dobrý
zdravotný stav svojho organizmu, súvisí často s jeho pracovným
nasadením, s túžbou udržať si duševnú i fyzickú výkonnosť a rovnováhu.
Akú úlohu môžu hrať vitamíny v tomto snažení a ako si zabezpečiť ich
dostatočný príjem?
Bežne sa čitatelia rôznych populárnych a populárno-
vedeckých časopisov dozvedia, aká je odporúčaná denná dávka
toho-ktorého vitamínu, aké problémy môžu vzniknúť v dôsledku jeho
nedostatku a aké sú jeho najbohatšie prirodzené zdroje. Menej sa však
dozvieme o dôležitých súvislostiach, týkajúcich sa využiteľnosti
prijímaného vitamínu napríklad v procese starnutia, vplyvu životného
prostredia a životného štýlu, či vplyvu stresových situácií.
Už dlhší čas je medzi odborníkmi známy kritický
postoj k tabuľkovým hodnotám, udávajúcim odporúčané denné dávky (ODD),
predovšetkým vitamínov. Postačuje pokryť našu potrebu vitamínov tzv.
vyvážená strava alebo nie? Stále častejšie stretávame ľudí, ktorí si
doplňujú hladinu pomocou vitamínových prípravkov. Ako a kedy ich
aplikovať, aby nenastala v ľudskom organizme neželaná nerovnováha?
Uvedené kritické postoje i otázky často súvisia s novými poznatkami o
vlastnostiach niektorých vitamínov.
Tak v posledných 30-tych rokoch bolo dokázané, že
mnoho vitamínov navzájom spolupracuje, čoho pozitívnym výsledkom je ich
vzájomný synergetický (umocňujúci) účinok. Táto účinná spolupráca sa
týka aj vzájomného pôsobenia niektorých vitamínov s minerálnymi látkami
i esenciálnymi mastnými kyselinami. Ďalším významným objavom sú
antioxidačné vlastnosti niektorých vitamínov (beta-karotén, vitamín C a
E) a s tým súvisiaci ochranný účinok proti nádorovým ochoreniam i možný
účinok, spomaľujúci proces starnutia. V tejto súvislosti nám vošli do
povedomia aj pojmy „kyslíkový stres“ či „voľné radikály“.
Rovnako dôležité je objasnenie zvýšeného rizika
nedostatku kyseliny listovej u gravidných žien v súvislosti s
embryonálnym vývojom dieťaťa a pod. Vývoj vedy a techniky naznačuje, že
súčasné poznatky o takých dôležitých látkach, ako sú vitamíny, nie sú
definitívne. Pozrime sa, aspoň z časti, čo o nich vieme dnes.
Čo sú vitamíny?Sú to výživovo dôležité látky, ktorých príjem je
nevyhnutný na udržanie života či dobrého zdravotného stavu jednotlivca.
Sú to látky prirodzene sa nachádzajúce v potravinách rastlinného a
živočíšneho pôvodu. Sú aktívnou súčasťou enzýmových systémov, ktoré
urýchľujú alebo aktivujú potrebné chemické reakcie v našom tele.
Odborná verejnosť ich označuje ako exogénne esenciálne biokatalyzátory.
Nazývame ich aj mikronutritienty (mikroživiny), pretože vzhľadom na iné
výživovo dôležité látky, ako cukry, tuky a bielkoviny, ľudský
organizmus ich potrebuje prijať v malom množstve.
Množstvo potrebné na zabezpečenie normálnych
fyziologických funkcií človeka závisí napr. od stravovacích návykov,
veku, pohlavia, druhu pracovnej aktivity, celkového zdravotného stavu,
životného štýlu a pod. Nedostatok niektorého z vitamínov spôsobuje
hypovitaminózu až avitaminózu, prejavujúcu sa poruchami biochemických
procesov. Takýto deficit bol v minulosti príčinou vážnych ochorení i
úmrtí. Všeobecne známy je napr. skorbut ( z nedostatku vitamínu C),
pelagra ( z nedostatku niektorého vitamínu skupiny B), beri-beri
(nedostatok tiamínu), perniciózna anémia (nedostatok vitamínu B12),
krivica (nedostatok vitamínu D).
Pokiaľ ide o názvoslovie, v súčasnosti sa používa
označenie veľkým písmenom (ktoré môže mať číselný index) alebo sa
používajú názvy triviálne, napr. retinol namiesto vitamínu A, tiamín
namiesto vitamínu B1 alebo tiež kyselina askorbová namiesto vitamínu C.
Vitamíny rozdeľujeme podľa ich spoločných
fyzikálnych vlastností, najčastejšie podľa rozpustnosti, na dve
skupiny. Vitamíny rozpustné v tukoch – lipofilné (A, D, E, K) a
vitamíny rozpustné vo vode – hydrofilné (vitamíny B-komplexu a vitamín
C). Do skupiny B-komplexu patrí 8 vitamínov: tiamín, riboflavín,
kyselina nikotínová, kyselina pantoténová, pyridoxín, biotín, kyselina
listová a kobalamíny.
K vitamínom zaraďujeme aj tzv. provitamíny
(prekurzory vitamínov), ktoré samotné nevykazujú fyziologický účinok,
ale ľudský organizmus ich dokáže na vitamíny premieňať. Tak napríklad
provitamínom vitamínu A je beta-karotén.
Pečeň ako skladĽudský organizmus si dokáže niektoré, predovšetkým
tukorozpustné vitamíny uskladniť určitú dobu v pečeni. Aká je schopnosť
organizmu vytvárať si takúto rezervu, ktorej hovoríme rezervná
kapacita? Odborná literatúra uvádza napríklad pre vitamín A 1 až 2 roky
a pre vitamín E 3 až 5 rokov. Prakticky to znamená, že dlhodobo
prijímané veľké množstvo niektorého z týchto vitamínov môže byť pre
ľudský organizmus nebezpečné.
Vitamíny vodorozpustné, teda vitamín C a vitamíny
B-komplexu, sa v zásade v tele neskladujú. Ich prebytok sa vylúči
močom. Rezervná kapacita sa udáva 2 až 14 dní. Výnimkou je kyselina
listová, ktorá môže byť skladovaná v pečeni 3 až 4 mesiace a vitamín
B12 2 až 5 rokov.
Významným zdrojom vitamínov sú základné potraviny, a
to mäso (a mäsové výrobky), mlieko (a mliečne výrobky),vajce (najmä
žĺtok), chlieb a iné cereálne výrobky, zelenina a ovocie. Je známou
skutočnosťou, že vitamíny sú látky málo stabilné, a preto pri
skladovaní i spracovaní potravinárskych surovín dochádza k menším či
väčším stratám. Veľkosť týchto strát závisí predovšetkým od vonkajších
vplyvov (teplo, svetlo, kyslík, UV žiarenie) i od podmienok, za akých
potravinársku surovinu spracúvame.
Vitamíny vo vyváženej stravePodľa zásad racionálnej výživy, ktoré vypracovala
európska komisia pre výživu a zdravie, má byť príjem základných živín
zabezpečený striedmou stravou, aby v nej bolo približné zastúpenie
nasledovné: 20 % bielkovín, 30 % tuku, 35 % sacharidov (ktorých zdrojom
bude chlieb a iné cereálie, a rastlinné škroby) a 15 % sacharidov (zo
sladkých potravín, cukru a ovocia). V tejto súvislosti sa vynára
množstvo praktických otázok, napríklad, akú šancu má jedinec, aby si
vypočítal svoje pomerné zastúpenie základných živín v prijatej strave a
či má na to vôbec čas?
My si položíme otázku, či je podľa týchto zásad
dostatočné zastúpenie ostatných výživových látok, teda aj vitamínov.
Samozrejme, nespochybňujem skutočnosť, že pri vypočítaní ODD vitamínov
experti zvažovali tieto zásady pomerného zastúpenia základných živín,
chcem však upozorniť na niektoré fakty, experimentálne dokázané. Tak
napríklad vieme, že bohatým zdrojom vitamínu C je surová zelenina a
ovocie. V tabuľkách výživových hodnôt ľahko zistíme, ktorý druh je na
tento vitamín najbohatší. Z u nás pestovaného ovocia majú najvyšší
obsah šípky (250 - 1000 mg v 100 g jedlého podielu) a čierne ríbezle
(110 - 300mg v 100 g j. p.), čo však z hľadiska sezónnosti ich výskytu
nemá pre krytie dennej potreby až taký význam. Oveľa významnejšie sú
napr. jabĺčka, ktoré tradične konzumujeme prakticky v priebehu celého
roka.
Veľmi citlivá je listová zelenina, skladovaná pri
teplote miestnosti, ale aj trebárs zelený hrášok, oberaný v tzv.
mliečnej zrelosti, po vylúpaní a následnom skladovaní stráca za 24 hod.
z pôvodného obsahu vitamínu C viac ako 30 %. Uvádzam tieto poznatky
najmä preto, že väčšina z nás kupuje „čerstvé ovocie a zeleninu“ už po
zbere, krátko či dlhšie skladované počas prepravy loďou, autom, vlakom,
v rôznych podmienkach (teplota, vlhkosť), a potom znova skladované
podľa okolností týždne a niekedy aj mesiace. Potom ich kúpime a znovu
istý čas skladujeme, prípadne ešte očistíme a nakrájame, a znovu
skladujeme. Šťavu z pomaranča si vytlačíme do zásoby. Všetkými týmito
úkonmi dochádza k úbytku predovšetkým vitamínu C, ale aj iných
vitamínov citlivých na kyslík (napr. beta-karoténu).
Aj technologické procesy používané v domácom či
priemyselnom spracovaní ovocia a zeleniny znižujú pôvodnú hladinu
mnohých vitamínov. Tak napr. pri blanšírovaní dochádza k stratám
vodorozpustných vitamínov vylúhovaním, následná sterilizácia spôsobuje
deštrukciu napríklad tiamínu ( vitamínu B1 ), čím sa jeho obsah môže
znížiť až o 69 %, ale aj napr. vitamínu A o 30 až 40 %.
Pozor na spracovanieZ hľadiska stability vitamínu C sa za
najprijateľnejší spôsob spracovania a skladovania zeleniny a ovocia
považuje zmrazovanie a mraziarenské skladovanie, keď prakticky ku
stratám nedochádza. K veľkým stratám však môže prísť pri nesprávnom
rozmrazovaní (až 50 %).
Najvyšší obsah vitamínov v obilninách (okrem
obilných klíčkov) je v obale zrna. To prakticky znamená, že pri procese
mletia dochádza k pomerne vysokému úbytku týchto výživovo dôležitých
látok. Ten závisí od finálneho produktu (múky), teda od stupňa
vymieľania. V hrubej múke zostáva prirodzene viac vitamínov ako v múke
hladkej. Napríklad pri vymieľaní pšenice na hrubo (na 85 %) je pokles
obsahu vitamínu B1 t. j. tiamínu 15 %, ale pri 60 %-nom vymieľaní je
množstvo tohto vitamínu v porovnaní s pôvodným obsahom v pšenici nižšie
o 85 %. Nehovoriac o ďalšom úbytku pri pečení chleba či varení cestovín.
Aj keď považujeme potraviny živočíšneho pôvodu za
veľmi dobrý zdroj, najmä vitamínov B-komplexu, dochádza počas tepelného
spracovania k stratám zvlášť vitamínov citlivých na vysokú teplotu
(termolabilných). Tak napr. varením alebo dusením sa zníži obsah
tiamínu o 50 až 70 %, vyprážaním o 20 až 50 %.