Odprevadená duša

Mystika ako vyšitá, kto verí nech mu idú zimomriavky po chrbte kto nie nech sa len pousmeje. Na Dušičky sme boli so segrou na cintorine zapalovať sviečky na zabudnuté hroby. Až sme prišli k jednemu, pravdepodovne tam bolo pochovane dieťa, ten hrob bol malý a veľmi starý. Bolo takmer bezvetrie, zapalovali sme sviečku, ale no, neviem, ani zápalka nešla zapaliť, už vôbec nie kahanec. Skúsili sme asi o desať minút, nešla. Tak som sa snažila v duchu pomodliť, že ten človek ktorý tu odpočíva, nech v pokoji odíde na druhý svet, nech sa ďalej tá duša netrápi. Moje želanie sa akosi splnilo. Kahanec sme zapálili. So sestrou sme si to vysvetlili tak, že som prosbou odprevadila nejakú dušu tam hore a Boh mi ju splnil...Keď odišla dal znamenie, že sme mohli kľudne zapaáliť sviekču. Nejak som sa tým ďalej nezaoberala, ale tá osoba musela mať asi veľmi ťažký život, hrozné.