Keď ráno zarosí
okenné sklá
cez ktoré môžu vojsť
len lúče hrejivé
a s nimi tieň
čo hladí viem je tvoj
do schodov stúpam s ním
A prestanem sa báť
skúsim voľný pád
rieka času zataví sa snáď
A skončí posledný
z nekonečných dní
z hĺbky spánku sa zrodím
druhý krát
Stojí za to prísť
o pár minút
či päťsto zlých rokov
Veď niekto sa vždy rád
znovuzrodí
objaví biely kov
čo vesmíť sktýval nám